História obce Blažov

Ak dnes navštívite miesto bývalej obce Blažov, len ťažko si viete predstaviť, že tu niekedy stála obec, v ktorej bývalo viac ako 1000 obyvateľov. Málokto vie, že na mieste dnešnej drevenej kaplnky niekedy stál jeden z prvých kamenných kostolov v oblasti hornej Torysy, ba aj po druhom kostole sa zachoval iba kus dláždenej podlahy. Vari viac ako 1000 obyvateľov sníva svoj večný sen na troch cintorínoch, ktoré už dávno splynuli s okolitou prírodou. Po kedysi tak významnej obci niet už ani pamiatky. Je tu len krásna príroda tak, ako to bolo na počiatku.

Miesto bývalej obce

Kataster obce Blažov predtým patril do župy šarišskej v okrese Sabinov, teraz bol pričlenený ku katastru obce Tichý Potok a patrí do prešovského kraja v okrese Sabinov. Kataster má vyše 7 000 ha pôdy, je zalesnený väčšinou listnatými a jedľovobučinovými lesmi.

Miesto bývalej obce Blažov leží v severovýchodnej časti Levočských vrchov, kde vrchy Chmeľov (predtým Siminy), Čiernohuzec, Zámčisko, Kaligura, Čierna kopa a Čierna hora tvoria hrebeň uzatvárajúci malú kotlinu zo severnej strany. Z južnej strany je kotlina uzavretá masívom vrchu Javorinka, popod ktorý tečie rieka Torysa. (názov rieky pravdepodobne pochádza z keltského pomenovania "tor iza", čo znamená "horská voda")
Podľa ľudovej tradície na vrchu Zámčisko stál v dávnych časoch hrad. Z dokumentu, ktorý bol napísaný okolo roku 1600 sa však dozvedáme len, že "na vrchu Zámčisko sa nad lesom vypína okruhlá, kamenná, strážna veža".

Lesy sú na mnohých miestach prerušené voľnými plochami horských lúk. Mnohotvárnosť prostredia a dostatok vody, v množstve potokov, potôčikov a studničiek, vytvárajú vhodné prostredie pre bohatý a rozmanitý život fauny aj flóry. Žije tu množstvo jelenej zvery, líšky, vlky, množstvo rôznych druhov vtákov, plazov a hmyzu.

V dávnychh časoch, v 13. storočí, keď táto kotlina ešte patrila obci Torysa, ľudia volali toto miesto po nemecky Seuwold - Pekný les. A toto tvrdenie platí aj dnes.


Založenie obce

V roku 1274 obec Torysu aj okolie obce, ktoré k nej patrilo, získali páni z Veľkej Lomnice, Kokoš a Rikolf, výmenou za iné pozemky na Spiši od vodcu spišských Sasov Detrika. Kokoš a Rikolf boli nemeckého pôvodu, za svoje sídlo si vybrali osadu Brezovica. Ich potomkovia sa titulovali "Berzeviczy de Berzevicze et Kakaslomnitz"
(Berzeviczy z Brezovice a Veľkej Lomnice) až do 18. storočia. Potom už iba "Berzeviczy".

V roku 1317 Rikolfov syn Ján a jeho synovia Michal, Rikolf, Ján a Henrik podpísali pred Spišskou kapitulou dohodu s Blažejom z Brezovice. Dohoda, ktorá bola podpísaná na základe tzv. nemeckého práva, dovoľovala Blažejovi založiť dedinu na doteraz neosídlenom území, zvanom Grunwald, za nasledujúcich podmienok:


- osadníci môžu vyrubať 40 lánov lesa a vyrúbané územie premeniť na polia.
- Blažejovi sa udeľuje dedičná funkcia "šoltýs".
- šoltýs môže vlastniť: jeden pozemok, veterný mlyn a sladovňu
- osadníci si môžu postaviť kostol bez platenia desiatku a môžu si slobodne vybrať farára
- osadníci majú právo lovu a rybolovu v hraniciach novej obce.
- osadníci budú oslobodení od daní 18 rokov
- po uplynutí 18 rokov osadníci budú platiť ako daň: každá rodina: 7 zlatých, 1 chlieb, 1 kurča, 1 prasa a celá dedina 1 sud piva

- šoltýs má právo vykonávať funkciu sudcu v dedine a dostávať každý 6. denár z cenzu poddaných v dedine.
Zmluva bola podpísaná: Datum IV. feria proxima ante ramis palmarum. Anno Domini MCCCXVII.
(4. piatok pred Kvetnou nedeľou, roku 1317 = 19.marca.1317)

O Blažejovi s určitosťou vieme iba to, že bol synom Leustacha z Brezovice. Avšak z dokumentov spišskej kapituly vieme, že dvaja servienti kňažnej Kunigundy, Blažej a Marcel, dostali v roku 1270, ako odmenu za svoje služby, pôdu v dedine Pokoj na Spiši. (servient: slobodný človek podriadený iba kráľovi, povinný slúžiť v kráľovom vojsku, výmenou za pozemky. od 13. storočia sa považovali za šľachticov - zemanov.) Marcel po sporoch o vlastníctvo pôdy odišiel na územie hornej Torysy, kde tiež vlastnil nejakú pôdu. Blažej predal svoju pôdu v dedine Pokoj roku 1286. Tento predaj potvrdila spišská kapitula roku 1299. Viac o tomto Blažejovi nevieme, ale je možné, že tiež odišiel na územie hornej Torysy a neskôr založil dedinu Blažov. Názov obce je spočiatku uvádzaný ako "Balazuagasa", neskôr, až do roku 1918, ako "Balázsvágás", čo v maďarčine znamená "Balážova Poruba".

Vývoj obce

V roku 1427 je dedina uvádzaná v súpise vlastníctva rodiny Berzeviczy, a vtedy tu bolo 6 usadlosti. Podľa toho vidieť,že osadníci zďaleka nevyužili možnosti, ktoré im dovoľovala zmluva. Prostredie nebolo vhodné na rozvoj klasického poľnohospodárstva, a tak pôvodné slovenské a nemecké obyvateľstvo začalo novozaložené dediny opúšťať. Bolo to aj pod vplyvom častých vpádov Poľského vojska na územie dnešného severovýchodného Slovenska, ktoré boli zaznamenané v 70-tych a 90-tych rokoch 15. storočia.

Úpadok rozvoja na tomto území sa zastavil príchodom Valachov. Muselo to byť niekedy pred rokom 1480, pretože v roku 1480 je už písomne doložená prítomnosť Valachov - Rusínov v Blažove. Vieme to z vyšetrovacej listiny Šarišskej župy, kde sa uvádza, že Valasi z Blažova prepadli voz Mikuláša z Brezovice, ktorý viezol látky a obleky zo Žiliny. V tom istom roku zemepán Blažova, Stanislav z Brezovice, bol obvinený, že na verejnej ceste zbil na smrť Valacha z Tichého Potoka, ktorého zemepánom bol Mikuláš z Brezovice.

Ďalším dokumentom z roku 1513, ktorý potvrdzuje prítomnosť Valachov v Blažove, je tiež súdny spis. Je žaloba Petra zo Spišského Hrhova, zemepána obce Nižné Repáše, ktorý žaloval pred sedriou Spišskej župy,že poddaní Františka z Brezovice, z dediny Blažov, neoprávnene pásli svoje ovce na lúkach patriacich dedine Nižné Repáše. Keď im ovce zabavil, ozbrojení blažovčania, aj so svojim zemepánom, vtrhli do Nižných Repáš a zobrali nielen svoj dobytok, ale aj dobytok tamojších obyvateľov, pričom jedného z nich zranili.

Valasi boli pozývaní na územie dnešného severného Slovenska z územia Haliče a Podkarpaska. Zemepáni s nimi podpísovali dohody na základe tzv. Valašského práva. Základné podmienky dohôd podľa Valašského práva boli takmer totožné s podmienkami dohôd podľa Nemeckého práva, ale okrem toho Valašské právo zaväzovalo rusínskych obyvateľov, že budú strážiť hranice kráľovstva v Karpatoch a zabezpečovať ochranu ciest výmenou za voľné užívanie kráľovských pastvín a lesov. Po 10 až 20 rokoch "slobody" však aj oni museli začať odvádzať dvadsatinu dobytka, vlny či syra svojmu zemepánovi. Valašský vojvoda mal podobné právomoci, ako šoltýs. Vojvoda bol volený valašským zhromaždením, zastupoval obec pri jednaniach s vrchnosťou, vyberal dane pre vrchnosť, staral sa o dobrý stav lesa, určoval, koľko oviec sa bude pásť na tej ktorej javorine. (javorinou Valasi volali lúky vhodné na pasenie oviec.) Tieto výsady ostali Vachalom prakticky bez zmeny až do urbariátnej reformy v roku 1773, keď Mária Terézia tieto výsady zrušila,

Blažov a jeho okolie plne vyhovovali valašskému spôsobu hospodárenia. Lúky na svahoch vrchu Javorinka Valasi využívali zakladanie salašov a na pasenie oviec, miernejšie svahy severne od dediny premenili na polia a horské lúky na strmých svahoch severných kopcov kosili na seno pre dobytok. Od tej doby dedina Blažov prospievala, a až do svojho zániku v roku 1953 patrila k najväčším obciam v okolí. Postupne získala aj rôzne výsady, ktoré boli pridelené len významnejším obciam. Napríklad V 18. storočí mal Blažov právo usporiadať dva trhy do roka a od polovice 18. storočia do polovice 19. storočia tu bol aj kráľovský hámor na tavenie železnej rudy a spracovanie železa. Ďalším dôležitým príjmom majiteľov Blažova bol príjem z výroby dreveného uhlia, z výroby šindľov a z ďalšieho spracovania dreva.

Obyvateľmi hlavnej časti obce boli prevážne Rusíni, ale žili tu aj potomkovia pôvodných slovenských obyvateľov a aj iní prisťahovalci. Je zaujímavé, že niektorí obyvatelia mali v 18. storočí už ustálené priezviská, ako Fenďa, Gargala, Gradzilla, Garnek, Pacinda, Šveda,.., ale mnohí sú v matrike uvádzaní iba ako: Andrij z bereha, Jurko zo zagorodka (zo záhrady), Miško od mosta,.. Priezviská obyvateľov Blažova sa ustálili až v druhej polovici 19. storočia. Z cirkevných zápisov z 1. polovice 19.storočia je niekedy ťažko určiť, o ktorú osobu ide. Napríklad obyvateľ, ktorý je v roku 1818 zapísaný ako "Jurko zo zagorodka" je v roku 1830 uvedený ako "Georgius Havrilovitz", v roku 1845 ako "Georgius Havrilyak alias Bajusz", a nakoniec v roku 1860 ako "Georgius Bajusz".

Najdlhšie žijúcim obyvateľom Blažova, podľa matriky, bol Mikuláš Krajňák (1766 - 1870), ktorý sa dožil 104 rokov.


Kaštieľ

Na sútoku riek Torysa a Škapová si rodina Berzeviczy dala postaviť dva kamenné domy, ktoré rodinní príslušníci a ich hostia využívali hlavne na poľovačky a na príležitostné pobyty. Jeden dom bol pre rodinu a druhý pre služobníctvo. Súčasťou areálu bola aj veľká ľadovňa, ktorá bola každú zimu naplnenú ľadom, a tak bola vždy pripravená na uloženie úlovkov.

V roku 1857 pripadla táto časť blažovského územia rodine Mengersen, ako svadobný dar pre Máriu Berzeviczy - Mengersen. Táto rodina si okolo roku 1890 dala postaviť vedľa pôvodných domov nový moderný dom, postavený z tehál. Tento dom potom ľudia volali kaštieľ. Územie aj s domami zdedila dcéra Augusta Mengersena, Mária - grófka Zichy, ktorá ich vlastnila až do roku 1945


Osada Dolina

Osada vznikla po postavení poľovnícke zámočku, ako jeho hospodárske zázemie. V osade boli dva mlyny, píla na spracovanie dreva a do polovice 19. storočia aj kráľovský hámor.
Obyvateľstvo osady tvorili ľudia, ktorých si páni z Brezovice pozývali z rôznych kútov Slovenska na stráženie
lesov, spracovanie dreva ap. Väčšina obyvateľov osady sa hlásila k rímsko-katolickej cirkvy. Do 2. svetovej vojny tu žil aj väčší počet židov. V roku 1898 ich tu bývalo 23. Súčasťou osady Dolina bola aj malá rómska komunita, ktorá mala svoju osadu na brehu rieky Torysa, medzi osadou Dolina a poľovníckym zámočkom.
Poslednou obyvateľkou Blažova, ktorá zomrela na území Blažova, bola Anna Garančovská (narodená 1897),
ktorá zomrela v roku 1955 v Blažovskej Doline.


Osada Čertež

(Čertež- staré slovo vo význame "hranica, hraničný".)

Prvé zmienky o osade pochádzajú z cirkevných vizitácií okolo roku 1840, keď osada je označovaná,
ako "nova Colonia" - Nová osada.
Obyvatelia osady boli prisťahovalci z obce Blažov, z osady Dolina i z obce Tichý Potok.
Medzi prvých obyvateľov Čerteže patrili: Andreas Miljo, Joanes Biros-Pjatak, Ondrej Blasko.



Osada Ždiar

Niekedy označovaná aj ako Huta (Mallaestra)

Osada Ždiar ležala na pomedzí území Blažova a Nižných Repáš. Podľa názvu môžeme predpokladať,
že osada bola postavená na mieste, kde bola v lese ždiarením vytvorená voľná plocha.
(Staré slovo "ždiariť" znamenalo výpáliť časť lesa za účelom vytvorenia poľa)
Keďže túto osadu obývali uhliari, ľudia zaoberájúci sa pálením dreveného uhlia,
môžeme predpokladať, že osada bola založená v čase, keď bol v Blažove postavený železný
hámor, t.j. okolo polovice 18. storočia. Hámor bol pravdepodobne postavený na rieke Torysa pod osadou Ždiar.
Ako nám hovoria mená z matriky (Zoller, Zonger, Roth), osadu Ždiar obývali rodiny nemeckého pôvodu a
rímskokatolického vyznania. Títo obyvatelia mali trvalé vzťahy s inými nemeckými rodinami na východnom
Slovensku, o čom svedčí aj to, že počas epidémie cholery, v roku 1831, tu zomreli aj dvaja obyvatelia
obce Štós, ktorý tu boli na návšteve.


Osada Lazy

O tejto osade vieme iba zo súpisu majetku rodiny Berzeviczy, z roku 1427, kde sa píše, že osada Laszinóvágása (tiež aj Lazyouagasa) leží na pomedzí chotárov obcí Blažov a Bajerovce. Neskôr osada zanikla.


Majer Ludrovec

Prvýkrát je spomínaný ako samostatný majer "allodiatura Rudlyovetz" v roku 1851. Vtedy mal 7 obyvateľov. Majer bol na dolnom konci obce, pod Čiernou horou. Vtedy ho vlastnila ho rodina Dzug z Brezovice.


Náboženstvo

Hneď po založení dediny tu bol postavený kostol. Vieme to zo zoznamu Hornotoryského bratstva Farárov z roku 1330, kde je uvedené aj meno Mikuláša, farára z Blažova. Bratstvo malo v tom čase 14 členov.
Kostol bol kamenný, ako sa to píše vo vizitácii Michala Manuela Oľšavského z rokov 1751: "Blažov - kamenná cerkev, o ktorej nevedeli povedať, aký mala pôvod, stála tam od nepamäti."
Tento kostol prevzali Rusíni a používali ho až do roku 1853. keď bol vysvätený nový kostol Svätého ducha.

Valašskí prisťahovalci priniesli so sebou náboženstvo byzantského obradu a pri obradoch používali staroslovanský jazyk.
Jednou z výsad Valachov bolo aj slobodne si vybrať farára - "baťka". Farár sa mohol ženiť a mať rodinu, ale na druhej strane nemal výsady ako rímsko-katolickí farári, nemohol vyberať náboženskú daň, a v postate bol na úrovni ostatných poddaných. Rusínski farári nemali nikdy nejaký väčší majetok. Môžeme to vidieť aj zo zápisu cirkevnej vizitácie z roku 1750, kde je zapísaný majetok farára, jeho ročné prijmy a výdavky.
Konštatuje sa tu, že farár vlastníl len základné obradné oblečenie a jednoduché liturgické predmety, z ktorých najvzácnejší bol strieborný pozlátený kalich. Konštatuje sa tu tiež, že kostol je kamenný, v dobrom stave, ale farár býva v starej schátralej chalupe po predkoch, pri ktorej je malá záhrada.
Zaujímavý je aj cenník cirkevných obradov, ktorý sa nachádza v tom istom zápise:

Krst 90 grajciarov
Sobáš 1 zlatý
Väčší pohreb 1 zlatý
Menší pohreb 72 grajciarov
Posvätenie domu 60 grajciarov

V roku 1853 bol v Blažove vysvätený nový kostol "Svätého ducha".
Na slávnostnom vysvätení, 28. septembra, sa zúčastnil prešovský biskup Jozef Gaganec, a tež známy rusínsky
národný buditeľ Alexander Duchnovič.
Tento kostol bol najdlhšie stojacou budovou v Blažove. Bol zbúraný až okolo roku 1987.

V roku 1915 chodili po obciach na území hornej Torysy agitátori, ktorí sa snažili presvedčiť gréckokatolíckych veriacich, aby prestúpili na pravoslávnu vieru. Boli to najmä navrátilci z Ameriky, ktorí argumentovali, že v Amerike majú pravoslávni lepšie vybudované komunity a gréckokatolíckych veriacich neberú radi medzi seba. Ich snahy nemali úspech, aj vďaka činnosti vtedajšieho blažovského farára Emanuelova Mankoviča.

V roku 1950 vláda zakázala Grécko-katolickú cirkev a všetok majetok grécko-katolickej cirkvi pripadol ruskej právoslavnej cirkvi. Hoci obec bola o tri roky vysťahovaná, tento akt mal veľmi negatívny vlyv na jej obyvateľov. Grécko-katolickí veriaci tento bezprávny akt, ktorým sa československá vláda asi chcela zapáčiť komunistickým vládcom v Sovietskom Zväze, neprijali a bojovali za svoje práva
až do roku 1968, keď gréckokatolická cirkev bola znovu povolená. Jedným z hlavných odporcov zrušenia gréckokatolickej cirkvi, popri biskupovi Gojdičovi, bol biskup Hopko, ktorý od svojich siedmych rokov vyrastal u svojho strýka Demetera Petrenka v Blažove.

Ľudia rimsko-katolického vyznania chodili na náboženské obrady a úkony do Brezovice nad Torysou.

Židovskí obyvatelia patrili tiež pod židovskú obec v Brezovici nad Torysou.

farári v Blažove:
1330 Mikuláš

1726 - 1735 Vasiľ
1735 - 1737 Anton Jaromis
1737 - 1757 Ján Mankovič
1757 - 1757 Juraj Tarasovič
1757 - 1791 Michal Mankovič
1796 - 1852 Ondrej Mankovič
1852 - 1863 Ondrej Samovoľský
1863 - 1892 Anton Rojkovič
1892 - 1924 Emanuel Mankovič
1924 - 1940 Demeter Petrenko
1940 - 1948 Mikuláš Rojkovič


Vzdelávanie

Prvá škola bola v obci otvorená v roku 1833, bola zrušená okolo roku 1848.

K znovuotvoreniu školy došlo v roku 1853 a od tej doby bola škola v obci stále.

V roku 1878 bolo v obci 207 školopovinných detí. Z toho školu navštevovalo 141.
V obecnej školskej rade boli: Ján Haladej, Michal Koľ, Jozef Lazor, Mikuláš Orjabinec (školník), Juraj Ondričko, Vasiľ Bajus, Ondrej Smolej, Štefan Krahulec a Štefan Géci.

V rokoch 1921-1945 bola v Blažove Grécko-katolícka ľudová škola,

v rokoch 1945-1949 bola Štátna ľudová škola

v rokoch 1949-1953 Národná škola.

V školách boli 4 triedy ročníkov 1-9, v jednej triede bolo 35-40 žiakov.

V roku 1950 bola v Blažove zriadená Neúplná stredná škola s vyučovacím jazykom ukrajinským.

Učitelia:

1843 - Ladislav Krafčik
1857 - 1867 Michal Krafčík
1838 - 1872 Alexander Iľkovič
1873 - 1897 Peter Kešeľák
1876 - Ján Kopčák
1898 - Jozef Stuľakovič
1903 - Theodorus Jobbágy
1908 - Ján Magyar, Margaretha Tátrai
1931 - Adalbertus Silla

Emigrácia

Po zrušení poddanstva v Rakúsko-Uhorsku, v roku 1848, mnoho bývalých poddaných opúšťalo chudobné kraje severného Slovenska a hľadali vo svete lepšie miesto pre život. Najviac ich smerovalo do Ameriky.
Jedným z prvých blažovských emigrantov bol žid Samuel Hartstein, ktorý pricestoval do Ameriky roku 1871.
Až do vzniku Československa, v roku 1918, ho nasledovalo mnoho ďalších obyvateľov Blažova.

Niektorí sa vysťahovali aj s rodinami a viac sa do rodnej obce nevrátili. Iní odišli iba preto, aby zarobili nejaké peniaze a potom si kúpili pozemky v Blažove. Mnohí boli v Amerika aj viackrát.
Cieľom týchto emigrantov bola hlavne Pensylvánia a obasť: Youngstown, Sharon, Sharpsville, Farell.
Druhá vlna emigrácie začala okolo roku 1920, keď deti navrátilcov z Ameriky, a ktoré sa narodili v USA, dosiahli dospelosť. Tieto deti odchádzali, aby si uplatnili svoje právo na občianstvo USA. Ich cieľom boli hlavne Cleveland, Pitsburg, ale i Kalifornia.
Tretím obdobím vysťahovania bol rok 1946, keď mnohí obyvatelia Blažova využili ponuku vlády na obsadenie opustených majetkov po sudetských Nemcov v Čechách.

Štvrtá a posledná vlna emigrácie bola v roku 1947, keď sa z Blažova vysťahovalo 67 ľudí do ZSSR. Bolo to na základe zmluvy medzi Československom a ZSSR o navrátení Čechov z oblasti Volyne na Zakarpatskej Ukrajine a o dobrovoľnom vysťahovaní Rusov a Rusínov žijúcich na území Československa do tejto oblasti. Čechov sa vrátilo 33 000, ale o vysťahovanie do ZSSR nebol veľký záujem. Preto po rusínskych obciach chodili komunistickí agitátori, ktorý sľubovali úrodné polia a pekné domy. Nakoniec sa do ZSSR vysťahovalo asi 12000 rusínov, ktorí po príchode do Volyne nevideli nič z toho, čo hovorili agitátori, videli iba veľkú chudobu. Títo ľudia stratili československé občianstvo hneď po prechode hranice do ZSSR a ich návrat bol nelegálny. Vrátiť sa mohli až potom, keď k moci prišiel Nikita Chruščov. V 60-tych rokoch minulého storočia sa vrátilo asi 70 percent vysťahovalcov, ale vtedy už obec Blažov neexistovala.

Vysťahovanie obce

Vláda v roku 1952 rozhodla o vytvorení vojenského výcvikového priestoru Javorina a o vysťahovaní obce Blažov podľa zákona č.169 z roku 1949. V Blažove sa to týkalo 212 rodín.

Podľa môjho názoru nebolo potrebné obec Blažov kvôli vojeskému priestoru vysťahovať. Vládnuci komunisti však dobre vedeli, že obyvatelia Blažova boli vždy rebeli a väčšina bola proti práve prebiehajúcej kolektivizácii poľnohospodárstva.V Blažove mali silný vlyv bohatí gazdovia, ale aj ľudia, ktorí si prilepšili kúpou pôdy za ťažko zarobené doláre v Amerike, boli proti tomu, aby prišli o svoje nedávno získané polia a lesy.
A tak vláda, rozhodnutím o zriadení vojenského priestoru Javorina, sa zbavila aj tohto problému. Hoci väčšina obyvateľov Blažova s vysťahovaním a najmä s podmienkami vysťahovania nesúhlasila,
30.5.1952 bolo začaté s vysťahovaním osady Čertež, za asistencie polície, a postupne bola vysťahovaná osada Dolina a celá obec Blažov. Obyvatelia boli vysťahovaní najmä do obcí: Šarišské Michaľany, Žakovce, Sabinov, Huncovce, Sobrance, Snina a Spišské Podhradie. Vysťahovaní obyvatelia však neboli spokojní s výškou náhrady za svoj majetok, ani s podmienkami do ktorých boli presťahovaní. Preto už v roku 1953 sa 127 rodín vrátilo do Blažova. V priebehu roku sa postupne vrátili aj ďalší. Vláde potom trvalo ešte
dva roky, kým sa jej podarilo Blažov úplne vysťahovať. Pri tomto vysťahovaní už vojaci zbúrali všetky domy, aby sa ľudia nemali kde vrátiť. Posledný obyvateľ opustil definitívne Blažov 26.5.1955.

Za odpor voči vysťahovaniu boli v roku 1954 odsúdení aj 5 obyvatelia Blažova. Boli to: Juraj Vaľko, Mikuláš Parimucha, Juraj Koľ, Ján Kravec a Michal Sekerák. Boli im uložené podmienečné tresty od 1 mesiaca do 1 roka.
Po roku 1955 ostal stáť na mieste obce Blažov už iba kostol. Aj tento bol neskôr zbúraný, vláda tak chcela zabrániť, aby sa stal pútnickým miestom bývalých obyvateľov.

História v skratke

1317 - založenie obce

1427 - v obci bolo 6 usadlosti

1330 - písomný doklad o existencii kostola v obci

1480 - príchod Valachov

1513 - súdny spor medzi Blažovom a Nižnými Repašmi o hranice chotárov

1585 - uzavretie desaťročia trvajúceho súdneho sporu o hranice medzi Blažovom a Toryskami

1646 - vznik Užhorodskej únie - zrovnoprávnenie Rímsko a Grécko katolického náboženstva

1656 - zemepán Lasislav Berzevicy protestoval proti právu obce vlastniť pivovar.

1868 - Baltazár a Žigmon Berzeviczy žalovali blažovčanov, že rozšírujú pastviny na úkor lesa

1715 - 1. sčítanie ľudiu v Uhorsku. V Blažove bolo 20 obyvateľov povinných platiť daň

1738 - v Blažove sa narodil Juraj Mankovič, neskorší mukačevský biskup Georgij Blažovský

1740 - v Blažove začali písať cirkevnú kroniku

1750 - v Blažove bol postavený hámor (osada Ždiar)

1773 - zrušenie výsad Valašského práva

1773 - majetok pravoslávnej cirkvi v Uhorsku bol dekrétom pridelený gréckokatolickej cirkvi

1785 - v Blažove sa narodil Michal Mankovič, významý maliar náboženských obrazov

1787 - v Blažove bolo 81 domov, 622 obyvateľov

1818 - zriadenie Prešovskej eparchie

1824 - 27. júla - silný ľadovec zničil úrodu, pozabíjal hydinu a rozbil okná na kostole

1828 - v Blažove bolo 136 domov , 812 obyvateľov

1830 - katastrofálna neúroda

1831 - epidémia cholery, počas troch mesiacov zomrelo 79 ľudí,. Povstanie obyvateľov proti pánom a duchovenstvu

1833 - založenie školy

1834 - veľké sucho, neúroda, epidémia tyfusu

1844 - veľká povodeň

1848 - zrušenie poddanstva v Uhordku

1851 - v Blažove bolo 930 obyvateľov

1853 - vysvetenie nového kostola Svätého ducha

1857 - chotár obce bol rozdelený medzi rodiny Berzeviczy a Mengersen

1873 - v Blažove bolo 1012 obyvateľov

1896 - vonkajšia rekonštrukcia kostola, nový ikonostas a oltár

1898 - v Blažove bolo 1313 obyvateľov

1908 - povodeň

1920- 1. voľby v ČSR, v Blažove nevolili,lebo "kandidáti sa neboli predstaviť"

1920 - veriaci z USA zaplatili opravu strechy kostola

1942 - v Blažove bolo 1092 obyvateľov

1950 - zákaz gréckokatolickej cirkvi v ČSR

1952 - vysťahovanie obce

1955 - 26. mája opustil Blažov posledný obyvateľ

2010 - zrušenie Vojenského obvodu Javorina